Osvojili sme si myšlienku, že starnutie je zlé, neatraktívne a k popularite mu neprispievajú ani reklamné trháky na krémy proti vráskam a iným prejavom zrelej pleti. Keďže sa negatívny rozmer starnutia už dávnejšie rozšíril medzi širokú verejnosť, je omnoho ťažšie odbúrať tento mýtus. Na jednej strane je smiešne lámať si hlavu nad niečím, čo je človeku dané, teda prirodzené a nezastaviteľné, no ak si vezmeme do úvahy, že mnoho žien a mužov podľahlo panickému strachu zo starnutia (ageorexia), tak vážnosť situácie naozaj nekontrolovateľne stúpa.
Ak tento problém doplníme aj o informáciu, že čoraz viac sa do okruhu ľudí trpiacich strachom zo starnutia radia aj mladiství pod pätnásť, tak túto tematiku treba brať ako alarmujúcu a všetkými možnými komunikačnými spôsobmi na ňu upozorňovať. Ak sa zamyslíme, odkiaľ sa tento zdanlivo alogický strach mohol nabrať, kde sa teda nachádzajú jeho korene, k hlavným manipulátorom pri vnímaní ľudského starnutia patrí práve okolie a naši najbližší. Aj keď sa vraví, že rodičia svojim deťom nikdy nechcú spôsobiť nič zlé a priatelia sú tu na to, aby s nami spoločne zostarli, pravda je trochu na inom konci našich vzťahových pút.
Udržiavaná mamička po štyridsiatke, ktorá pravidelne navštevuje kozmetický a kadernícky salón, pritom vo svojej spálni má viac anticelulitídnych a protivráskových prípravkov než izbových kvetín či odbornej literatúry, nemôže od svojej maloletej dcéry očakávať, že si na mihalnice nanesie svoju prvú riasenku až v osemnástich. Je chvályhodné, že si mama váži seba samu natoľko, že pre svoju krásu a zdravie vstáva o piatej, aby si stihla zabehať a pripraviť výživné raňajky, no dieťa vníma tieto skutočnosti omnoho emotívnejšie.
Osvojuje si názor, že s pleťou bez dennodennej hydratácie kvalitným krémom a uhorkovej masky, nemožno vyjsť do ulíc a keď dnes nestíha aspoň päťdesiat brušákov, tak zajtra sa musí potrestať. Tieto okolnosti sa kumulujú a svojím hromadením vplývajú na psychiku dospievajúcich osôb. Ak sa k týmto faktorom pridá aj nekompromisný mediálny svet plný štíhlych dám s bujným poprsím a dlhými lesklými vlasmi v spoločnosti pánov s vyšportovanou postavou a, samozrejme, s pleťou bez známok starnutia, danú problematiku len ťažko znesieme z tohto sveta.
Možno sú ľudia trpiaci strachom zo starnutia až príliš prísni sami na seba, možno sú do seba zbytočne zahľadení alebo sa vôbec nemajú radi. Nie sú spokojní so svojím výzorom a postavou, robia všetko preto, aby na svojej telesnej schránke zhliadli len zmeny k lepšiemu. Starnutie odmietajú, lebo sa ho naučili vnímať negatívne, no pritom problém nie je v ich fyzickom, ale duševnom stave. Potrebujú si vybudovať istý odstup od vlastného JA, nebrať sa príliš vážne a naučiť sa žiť, nie pretvárať svoje nedostatky. Viesť zdravý životný štýl a podrobovať svoje telo estetickým chirurgickým zákrokom nie je zakázané, ale v každom prípade si treba zachovať svoju individualitu, ktorá je na nezaplatenie.
Foto: pixmac.sk, Thomassin Mickael – flickr
