Na pozdrav sa treba svedomito pripraviť. Neznamená to však, že máte listovať v príručkách počas zdvorilostného podania rúk. Pozdrav je prejavom slušnosti, zdvorilosti a rešpektu voči svojmu komunikačnému partnerovi. Pozdravom sa rozhodne netreba vyhýbať.
Ulicami aj rôznymi chodbami kráčame zamyslení. Svoje pohľady upierame na obrazovky mobilov. Premýšľame nad svojimi povinnosťami už rok dopredu. Naozaj si nevážime čas, ktorý nám venujú druhí. Aj keď nás len slušne pozdravia, treba im na to odpovedať. Takto strácate viac než len jeden pozdrav a niekoľko zdvorilostných viet. Často sa už nevieme zmôcť ani na tie.
Obvykle sa vysmievame z typických konverzácií vo výťahu či v čakárni u lekára. Vysmievame sa však len sami zo seba. To, že nedokážeme rozviť jednu myšlienku zopár konštruktívnymi vetami, je len naším komunikačným zlyhaním.
O efektívnejšiu komunikáciu sa oberáme v online prostredí. Tam sa to za nás povie ťukaním do klávesov. Komunikácia, respektíve zdvorilostná komunikácia vychádza z istých morálnych pravidiel.
Za ich nedodržiavanie, respektíve nesprávne uplatnenie si vyslúžite neraz hanbu, výsmech či pár sekúnd trápneho ticha. Predchádzajme im, a tak prehlbujme svoje vedomosti o zásadách zdvorilostnej komunikácie.
Pozdrav netrvá dlho. Zato jeho výraz a doznievanie sú pomalšie a efektnejšie
Pozdrav v súkromnej, familiárnej konverzácii má, samozrejme, inú formu a výraz. Dôverne známi si navzájom odpustia aj preafektované Ahóóój alebo často odsudzované Dobréééé… Aj pri takýchto odviazaných, priateľských pozdravoch buďte opatrní. Poslucháčov môže byť na blízku hneď niekoľko.
Pozdravuje sa vždy spoločensky menej významná osoba významnejšej. To znamená, že s pozdravom sa vždy začína od mladšieho k staršiemu, od podriadeného k nadriadenému, muž sa žene zdraví ako prvý. Pri pozdrave máme slušne a vystreto stáť. Pozdrav treba vyslovovať nahlas a s dôrazom na meno, respektíve titul. Ten predovšetkým v pracovnom prostredí netreba vynechávať.
Pozdravujeme sa bez žuvačky v ústach, skladáme si slnečné okuliare a predovšetkým udržiavame očný kontakt. Nesledujeme okolie, prioritný je pre nás náš komunikačný partner. Usmievame sa. Ruky nedržíme vo vreckách. Ruku na pozdrav podáva vždy spoločensky významnejšia osoba menej významnej. Treba sa uistiť, že ich nemáte spotené, zašpinené a rovnako si z nich treba zložiť aj rukavice. Ženám sa to toleruje. S úsmevom a milým pozdravom sa každý deň začína krásne. Preto si ani tieto jednoduché krásy života neodopierajme.
Foto: pixabay.com
