Vynucovanie rešpektu v pracovnom kolektíve nemusí byť vždy jednoduchou úlohou. Ľudia sú všelijakí a niektorí v sebe nemajú zabudovaný akýsi kódex slušnosti. Rešpekt v práci k nadriadenému je dôležitý najmä kvôli dôslednému plneniu pracovných povinností a celkovej pracovnej morálke zamestnancov. Bez rešpektu k šéfovi zamestnanci nemajú necítia žiadnu zodpovednosť k práci a jej poctivému plneniu.

Prvý krok k získaniu rešpektu by mal byť priateľský. Nadviazanie osobnejšieho kontaktu, pri ktorom nadriadený ukáže, že sa môžu ostatní na neho spoľahnúť a dokáže vyriešiť aj ich problémy, námietky či požiadavky. Len tak stúpnete v ich očiach. Musia vám dôverovať a nebáť sa vám zveriť, ak niečo nie je v poriadku. Taktiež by ste im mali ísť príkladom a tak, ako vy niečo vyžadujete, aby bolo vykonané načas, tak aj vy robte všetko bez omeškania. Nemôžete niečo očakávať a sami robiť opak.

Problém s vynucovaním rešpektu môže mať v mužskej spoločnosti žena. Najmä ak je mladšia a má menej pracovných skúseností, ako podriadený muž. Avšak, z nejakého dôvodu je daná žena na vyššej pozícii a zamestnanci by mali rešpektovať hierarchiu v zamestnaní. V opačnom prípade je na mieste vynucovanie si rešpektu sankciami. Či sa to zamestnancovi páči, alebo nie. Každý sa môže dostať na vyššie pozície a nemalo by záležať na pohlaví a veku.

Ak sa jeden z kolegov dostane na vyššiu pozíciu a chce byť rešpektovaný, musí na to ísť opatrnejšie, keďže bol ešte nedávno na rovnakej pozícii, ako ostatní. Niekedy je prirodzený rešpekt viac, ako ten vynútený. Keď má človek danosť vychádzať s ľuďmi, dokážu sa na neho spoľahnúť a vie diplomaticky komunikovať, potom rešpekt príde aj bez väčšej námahy. Priateľské vzťahy nemusia hneď znamenať pokles rešpektu, musíte však vedieť, kde je hranica prípustnosti a kedy už strácate rešpekt.

Foto: pixmac.sk, SPX1MSD – pixmac