Noc je tmavá, bez farby a jasu. Po okolitých predmetoch len bezradne siahame, pretože nevidíme, aká prekážka nám stojí v ceste za nočným vyjedaním chladničky. Nemáme oči šeliem, naše zrakové schopnosti sú neporovnateľné s princípmi prístrojov na nočné videnie, a preto nemáme inú možnosť len pomaly ďalej v noci zájsť. Obmedzené schopnosti videnia v noci sú nám dané činnosťou mozgu. Rôzne vlnové dĺžky vníma ako iné farby, pričom červená sa vyznačuje najdlhšou a fialová najkratšou vlnovou dĺžkou. Pre princíp nočného videnia je rozhodujúce infračervené žiarenie. Aj keď ľudské oko nie je schopné rozpoznať tento typ žiarenia, s pomocou prístrojov na nočné videnie dokážeme rozpoznať všetko vôkol nás aj počas najtmavšej noci.

nočné videnie

Dlhé infračervené žiarenie vysielané objektom sa odráža do okolia, pričom elektróny obiehajúce okolo jadra nadobúdajú energiu, ktorú sa snažia využiť k odtrhnutiu od jadra. Elektrón sa napokon zbavuje nadobudnutej energie vo forme svetelných častíc (fotónov). Schopnosť infračerveného žiarenia dobre sa šíriť v hmle aj v tme využíva technológia nočného videnia a termovízie.

Dnešnými technickými pokrokmi sa dokáže spracovať elektromagnetické vlnenie hviezd a planét aj počas noci tak, aby nám umožnili vnímať vesmírne telesá a ostatné okolité predmety a bytosti. Vďaka týmto technickým vymoženostiam sa pozorovanie v noci stáva reálnym, nie imaginárnym zážitkom. Aj samotné prístroje na nočné videnie nám nepadli len tak z nebies, ale prešli istými vývojovými obdobiami, generačnými fázami a členia sa do rôznych skupín. Líšia sa od seba rozlišovacími schopnosťami, výkonom, no v princípe si stále zachovávajú svoj prvotný účel – sú prístrojmi pre pozorovanie v noci.

Na pozorovanie zvierat, nočného mora počas plavby či na stráženie majetku sa využívajú najmä prístroje prvej generácie. Využívajú mesačné a hviezdne svetlo, ich nevýhodou sú slabšie rozlišovacie schopnosti pri zamračenej oblohe, no aj napriek tomu sú celosvetovou špičkou, pretože poskytujú jasný a ostrý obraz a sú cenovo dostupné. Lepším výkonom sa môžu pochváliť tvorcovia druhej generácie prístrojov, vďaka efektu sekundárnej elektrónovej emisie sú obľúbené u polície a rôznych ozbrojených jednotkách.

Po tom, čo sa do tretej generácie prístrojov pridala chemická zlúčenina arzenidu gália, dosiahla sa lepšia detekcia cieľa, jeho zameranie a rozlíšenie, v americkej armáde sa tak tieto prístroje stali neodmysliteľnou súčasťou. Až 100% zlepšením svetelnej odozvy, špičkovým výkonom pri extrémne nízkej hladine zvyškového svetla, teda najväčší technologický prielom za ostatných desať rokov zaznamenali prístroje štvrtej generácie. Puškohľadmi, okuliarmi či tzv. pozorovaním z ruky nočná služba v poľovníctve, armáde či pri záchranných akciách nadobudne ostrejší, jasnejší a predovšetkým presnejší rozmer. Všade tam, kde rozhodujú pohyby, milimetre a sekundy netreba podceňovať riziká nočného videnia, ale zabezpečiť jeho skvalitnenie.